Kečkovce


   
   
   
   
   
   
   
   
   

  

Prvá zmienka o obci je z r. 1572 v súvislosti so zdaňovaním obyvateľstva. Vtedy boli sedliacké domácnosti prvý raz zdanené kráľovi, a to od pol porty (domu, dvora). Obec sa uvádza pod názvami Misztonka (Misztowka) alias Kecske (1582), Keczkőuice alias Miztoka (1588), Kechkowecz (1600), Keczkocz (1618), Kcsukhócz (1683), Keczkócz, Keskócz s osadou Kohutócz (1685), Keczkowce (1773), Kecskócz, Kecskovczi v okr. Svidník (1850), Kecskócz v okr. Zborov (1869, 1874), Kecskócz v okr. Makovica (1880-1900), Kecskőcz v okr. Vyšný Svidník (1910), Kečkovce v okr. Stropkov (1920-1930), Kečkovce v okr. Svidník (1950), Kečkovce v okr. Bardejov (1961), Kečkovce v okr. Svidník (1970), Kečkovce v okr. Svidník (1980), Кечківці v okr. Svidník (1997).

O vzniku obce sa predpokladá, že ju založili robotníci, ktorí tu klčovali lesy a pálili uhlie.

V r. 1618 v obci žilo 39 roľníckych rodín, 3 šoltišské rodiny, ktorým patril mlyn, u šoltisov slúžili 4 rodiny želiarov. V obci bol krajčír a pravoslávny farár. Kečkovce patrili k rusínskym dedinám Makovického panstva, na ktorom vládol Mihali Doboczi a po ňom Marton Sarossi. Obyvatelia obce nesmeli slobodne loviť zver, ryby, rúbať v lese drevo a museli platiť panstvu poplatky.

V r. 1693 bol v obci postavený chrám a fara. K farnosti Kečkovce patrili neskôr aj obec Roztoky a osada Kuchtovce. Patrónom chrámu je svätý Archanjel Michail.  V r. 1711 útekom poddaných sa obec vyľudnila. Na zač. XVIII st. obci patrila osada Kuchtovce s 1 domom, v ktorom žilo 9 ľudí. Obyvatelia obce sa zaoberali obrábaním pôdy a chovom dobytka. Matrika v obci bola vedená od r. 1789.

Obec Kečkovce ako aj celý kraj postihla cholera v rokoch 1836-37, 1848, 1855, 1866 a 1872-73. Predpokladá sa, že choleru v r. 1866 k nám prinieslo pruské vojsko, ktoré išlo do Uhorska, a vtedy všetci obyvatelia obce vymreli alebo sa vysídlili. Ďalšia epidémia cholery v rokoch 1872-73  bola spojená s veľkým hladom, ktorý postihol obyvateľov severných obcí východného Slovenska. Uvádza sa, že počet obetí vtedy dosiahol až 103 tisíc osôb (Nové obzory, 1962, č.4). Od pol. XIX st. sa začala emigrácia za oceán.

Kedy sa začalo regulárne vyučovanie v základnej škole nie je známe. Ale vieme, že v r. 1874 z 58 školopovinných detí greckokatolícku jednotriednú školu navštevovalo 44 detí. Učiteľ, ktorý ich učil, dostával plat 116 frt. On učil aj 54 zo 66 školopovinných detí v Roztokách, za čo dostával plat 89 fr. V šk. roku 1894/95 z 76 školopovinných detí predškolského veku gréckokatolícku školu navštevovalo 20 chlapcov a 18 dievčát, v domácej starostlivosti bolo 17 chlapcov a 17 dievčát a len 2 chlapci a 2 dievčata boli bez starostlivosti. Zo 105 školopovinných detí (69 riadnych, 36 opakujúcich) školu navštevovalo 60 riadnych a 22 opakujúcich. Deti učil Sándor Sárpataki, ktorý bol riadným učiteľom, ale nebol kvalifikovaným (mal ukončené dve triedy špeciálnej školy, ale vysvedčenie učiteľa nedostal), okrem materinského slovenského jazyka hovoril po nemecky a po maďarsky, učil po rusinsky a po maďarsky. Gréckokatolícka škola mala svoj dvor, ale nemala záhradu s ovocnými stromami alebo zeleninou a nebola ohradená. Na stene boli 2 tabuľky ako pomôcky pre čítanie – 1 maďarská a 1 rusínska. V škole neboli žiadne odrázky z prírodopisu, mapy, počítadlá ani iné pomôcky či prístroje. Knižnicu škola tiež nemala [Lang Mihaly: Sárosvármegye  népneveles. Eperjes, 1896].

Vo výsledkoch zo sčítania obyvateľstva v r. 1900 sa uvádza, že v Kečkovciach, okr. Makovica (Kecskócz, Makovicsai járás) o rozlohe 1748 ha žilo 449 civilných obyvateľov, z ktorých 1 bol zo zahraničia a 58 bolo v zahraničí, 206 mužov a 243 žien; vo veku do 6 rokov: 101, 6-11: 70, 12-14: 33, 15-19: 64, 20-39: 90, 40-59: 63, nad 60: 28; 281 bolo slobodných, 149 ženatých resp. vydatých, 19 ovdovelých, nikto nebol úradne rozvedený; 403 Rusínov, 1 Slovák, 27 Nemcov a 18 iných národností; po maďarsky hovorilo 7 obyvateľov obce; 421 gréckokatolíkov, 1 evvanjelik ref., 27 židov; čítať a písať vedelo 35 ľudí, 5 domov bolo postavených z kameňa a tehly, 56 z dreva. Zárobkovo činný v priemyselných podnikoch boli 3 muži a 3 ženy, v domácom resp. ľahkom priemysle 4 muži, v pomocných prácach – 3, v službe – 1, ako kováč – 1 a mlynár - 1. V obci boli 2 zariadenia poskytujúce pohostinské služby.

V r. 1911 bol v obci postavený murovaný chrám. Pri príležitosti jeho vysvätenia obec navštívil biskup János Valyi. Privítal ho miestný farár Jaroslav Kapišinsky a dekan Ágoston Podhajecký.[1] Počas 1.  svetovej vojny obec sa dostala do frontového pásma. Bojujúce strany v obci pochovali zabitých vojakov. V šk. roku 1918-19 jednotriednu školu navštevovalo 92 žiakov. V r. 1927 v obci bola postavená lesná píla, ktorá v rokoch ekonomickej krízy zanikla. V r. 1932 sa uskutočnila prestavba gr. kat. školy nákladom 18000,- Kč. V jednej definitívnej triede vyučoval dočasný učiteľ 115 žiakov. Rozpočet na rok 1932 činil 6340,- Kč.

V jeseni r. 1944 obec bola 3 mesiace vo frontovom pásme. Obyvateľstvo bolo nútené sa evakuovať. Niekoľko mesiacov sa zdržiavali v obciach v okolí Bardejova, niektoré rodiny boli až za Prešovom. Veľa domov bolo zničených resp. boli značné poškodené. Kečkovce boli oslobodené 19.1.1945. Miestny národný výbor utvorili 25.1.1945, prvým jeho predsedom sa vtedy stal Vasiľ Barna a v novembri 1945 Ján Kosť. Vo voľbách 1946 zvíťazili komunisti. V r. 1947 76 obyvateľov optovalo na Ukrajinu. V májových voľbách 1948 za kandidátov NF hlasovalo 176 zo 184 voličov. JRD bolo založené v r. 1949. V r. 1950 bola do obce zavedená elektrina a v r. 1956 autobusové spojenie. JRD bolo v r. 1964 pričlenené k Štátnym majetkom, ktoré po r. 1990 sa dostali súkromne hospodariacim roľníkom a spoločnosti Colonus.

Download:


- Pečať (Keckocz 1787 Sigil)

- Kečkovce 1833

- Schematismus 1851

- Berzeviczi 1874